Tretie stretnutie so Šalianskym Maťkom. Informovanosť v podobe propozícii sa nezmenila. Márne by ste googlili oficiálnu stránku súťaže, či odkazy pod pojmom Šaľa, recitácia, Maťko, 17. ročník... Školy, na ktorých sa uskutoční základné či okresné kolo informujú lepšie ako organizátor sám. Hanba pre súťaž, ktorej sa prikladá celoslovenská úroveň. Nepomáha ani kamarátstvo s Maticou slovenskou.
Na pozvánke, ale i v propozíciách stálo tučné na bielom: Prednes povesti nemá presiahnuť 6 minút. Podobné kritérium rozsahu znelo minulý aj predminulý rok. Oukej, prvé učiteľské prázdniny som si napožičiaval knihy povestí a stopoval. Nahlas a plynulo prečítaná ukážka do šiestich minút málokedy presiahla dve strany. Hľadať zaujímavú ukážku ani nie na troch stranách a k tomu ešte aj povesť? Ihla v kope sena.
Súťaži sa už sedemnásty rok. Súťažia druháci s tretiakmi, štvrtáci s piatakmi, šiestaci so siedmakmi. Témou recitovaného textu má byť slovenská povesť. Okresné kolá mali prebehnúť do 15. 1. Asi som sa tešil viac ako žiaci, pretože som sa napočúval dosť rečí o nespravodlivom hodnotení a pretláčaní vlastných favoritov. Napadli mi rôzne obhajoby typu: „Neuverím, kým neuvidím.“, Nesúď, keď si nevidel.“
Súťažili dvadsiati žiaci. Bolo čo počúvať. Zaujímal ma výber povestí, ktoré by splnili danú minútaž. Predsa len, ostrieľaným učiteľkám prešlo za roky praxe viac ukážok ako mne. Začiatok býva ťažký, byť prvým nie je príjemné. Ale, sme na okresnom kole, tak ukážte, ako to viete s trémou. Malý chlapček spustil ako mlyn. Išiel hneď na ukážku, zabudol na autora, na názov diela Dobre vedieť, čo stačí v Seneckom okrese na druhé miesto v prvej kategórii. Ozaj, nezabudnite svojich žiakov naučiť, aby sa pri recitácii kyvkali sťa mliečny zúbok.
Čím vyššia kategória, tým ukážka naberala na dĺžke. Do kolien dostávala takmer desaťminútová vec. Presýtená zápletkami, postavami. Zaujímavá, zaujímavo podaná, ale svojou dĺžkou vopred diskvalifikovaná. Aspoň podľa pravidiel. Navyše, slečne vypadol text. Miesto prvé, postup na kraj...
Výpadkov textu bolo viac. Iná slečna, ktorá sa skvelo rozbehla, dostala okno trikrát. Trikrát zaznela z publika polohlasná pomoc. Uf, pomyslel som si, tak to by sa na okresnom kole vôbec nemalo stať! Stalo sa, znova druhé miesto, druhá kategória.
Prišiel som po rozumy ako pripravovať text. V závere som zbystril sluch. Znel výpočet najčastejších chýb a omylov pri recitácii. Nechcel som rušiť (a najmä naťahovať čas...), i keď veľakrát som polohlasom nesúhlasil. Nedalo mi, po súťaži som mal nejednú otázku ku kritériám recitácie pani kolegyne - organizátorky.
1. Dlhé ukážky. Súhlas, pokyn znel šesť minút. Môj žiak schovával v rukách mobil a stopoval ukážky. Vždy som mu len súhlasne pokýval hlavou, že chápem. Prečo vyhrala najdlhšia? Kritizujem dlhý výber a zároveň ho vyberiem na postup? Vraj, v propozíciach je uvedených desať minút, to sa ešte skráti... Upravovať text po okresnom kole? Nemať istotu v rozsahu?
2. Tempo pri recitácii meniť. V závislosti od dynamiky textu určite. Nie však divoko.
3. Nerecitovať čiarky. Zvlášť pred podraďovacími spojkami. Odporúča sa text prepísať bez čiarok a určiť si vlastné pauzy. Nesúhlasím a nikdy nebudem súhlasiť. Pravidelne počúvam načítané knihy, recitáciu v rádiu. Navyše učíme žiakov o krátkej a dlhej prestávke, logickej a fyziologickej, pred čiarkou a medzi vetami. Neviem si predstaviť ako to kolegyňa – organizátorka myslela. Argument, že ani v reči „nepauzujeme“ čiarky, vyvoláva skôr úsmev.
4. Spodobovanie – súhlasím, problém s výslovnosťou sa týka každého regiónu osobitne.
5. Prehĺtanie koncov viet – súhlas, jedna zo základných a častých chýb.
6. Prídavné mená nemôžu obsahovať dôraz. Z argumentu nakoniec vzišlo, že sa myslí „spievanie“ pri recitácii. Je nezmyslom aby nebolo možné vo vete „Dnes je pekný deň.“ zdôrazniť prídavné meno ak si to vyžaduje kontext ukážky. Pani kolegyňa trvala na výlučnom zdôraznení podstatných mien vo vetách. Uf...
Dovolil som si nesúhlasiť. Pani kolegyňa organizátorka mi prisľúbila, že mi pošle literatúru z ktorej vychádza. Pán Mistrík by ale určite pokrútil hlavou. Na druhej strane, vôbec sa neriešil očný kontakt, postoj pri recitácii, kultivácia začiatku a konca prednesu...
Prečo však prvé miesto vyhrala najdlhšia ukážka? Či sa vopred nediskvalifikujeme na krajskom kole? Víťazka bola z jednej zo senecký škôl. K ZUŠ-ke určite nemá ďaleko. Možno je odpoveď ukrytá pod ZUŠ-kou samotnou. Vo viacerých oceneniach.
Teším sa na okresné kolo Hviezdoslavho Kubína a na diskusiu.