Trol nie je ľahké ani oddychové čítanie. Svojim štýlom je zároveň vzdialený typickej slovenskej beletrii, ktorá dokáže uspať a rozhodnúť nedočítať do konca. Hvorecký ma presvedčil Eskortou. Nie ako čitateľa, keďže som si ju napočúval v skvelom podaní Roba Rotha. Samotný text bol akýsi prvoplánový, povrchný, uletený a na prvý pohľad nelogický, pohrávajúci sa s pastfuturistikou - s budúcnosťou, ktorá je naoko atmosférou aj myslením podobná minulosti. S odstupom Eskortu hodnotím ako zaujímavé dielo, ku ktorému sa oplatí vrátiť. Platí to aj o Trolovi. Útly románový rozsahu ponúka hutný text . Ktovie, či by v Hvoreckého prípade bolo viac opisu a uveriteľných replík na škodu veci. Trol svedčí o autorovej vypísanosti, o cite pre výstavbu viet, kapitol. To však zachádza do vyumelkovaného textu, ktorému by vata a balast neuškodili.
Trol je výstavbou deja, charaktermi, povahou, prostredím podobný Eskorte. Mladý chalan, ktorého povaha aj podoba je načrtnutá veľmi stroho, poznámkovito, žije v dobe, ktorá sa nedá zasadiť do žiadnej historickej priamky. Dianie má v sebe čosi z totalitnej minulosti, zároveň sa však odohráva v budúcnosti, po informačnej vojne. Má byť Trol temnou víziou, zrkadlovým obrazom minulosti, z ktorej sa národ v štáte nepoučil?
Trol má dve časti, dvoch hrdinov. Prvá časť bude čitateľnejšia aj pre nezainternetovaných. Odohráva sa v liečebni, ktorá dýcha lazaretom, stredovekom, nedbalosťou o pacienta, no zároveň sa odohráva v dobe, kedy internet dávno nie je neologizmom. V druhej je načrtnutý až príliš rýchly vzostup a pád trolsystému. Koniec patrí premene, nie nepodobnej tej z Eskorty.
Zaujímavé je prepojenie s literárnym či filmovým umením Ríše. Ríša je dookabijúce pomenovanie pre štátnu veľmoc. Citácie, odvolávky a inšpirácie umením Ríše pochádzajú z minulého storočia, čo dej knihy zubami nechtami drží v prítomnosti. Román je tak zároveň beletristickou enycklopédiou zaujímavých mien a ich diel.
Má čo povedať Trol aj ľuďom, ktorí nežijú netom a informačným online paktovaním? Eskorta bola svojimi témami bližšie k ľuďom. Trol však akoby nechcel nahrávať generácii, ktorá je informovanosťou zahltená, ale práve tej, ktorá si ešte pamätá doby netu v plienkach. Pochopenie sveta v aktuálnom Hvoreckom románe je mrazivé a zjavne sa ocení o pár rokov. Do výberu Anasoft litera zaslúžene patrí.
